Celé to začalo presne si to pamätám na Vianoce pred pár rokmi, teda pár dní pred nástupom do predposledného ročníka na gympli, keď sme s kamošmi rozmýšľali ako zaplníme dlhé nudné prázdninové večery. Counter-Strike už bol z módy a my, akční maniaci, sme nepovažovali stratégie za objeky hodné nášho záujmu.

Prvý bol GunZ, čo síce ani nebol pravým MMORPGčkom, ale úspešne nás mesiac držal. Ale problém takýchto hier je, že keď sa človek vymaká, tak hra postupne stratí zmysel. Ako 5 členná high level, top equipped banda sme nemali na žiadnom deathmatch serveri konkurenciu tak sme sa na to po čase vykašľali.

Začali sme hľadať niečo trvácnejšie a našli sme Lineage2. Avšak pri tom sme nevydržali ani ten jeden mesiac, pretože systém tej hry nás proste nechytil. Ale prvá skúsenosť s MMORPG bola na svete.

Vtedy jeden kamoš prišiel s nápadom, že World of Warcraft sa konečne podarilo nejakej ruskej bande nahodiť na emulátor a teda že to môžme skúsiť bez platenia. Hneď sme sa nato ako fanúšikovia Warcraft knižného sveta vrhli, a poriadne nás to chytilo... Prvé chvíľky v hre ako totálne ucho na ruskom freečku za night elf priesta boli z celej hry asi najkrajšie. Obrovský svet plný obrovských možností (freečko no ale keď človek nepozná nič iné, bohato stačí čo práve má) nás fascinoval a úplne pohltil. Prvé stretnutie s dvoma namakanými taurenmi na kodách pred bránami Ironforge, skončilo prvou návštevou Spirit Healera, ale povedal som si "no do prdele takto raz budem vyzerať ja!! A budu sa ma bať!!". Ako sme sa zlepšovali svet sa nám odkrýval a boli sme unesení tým ako všade nachádzame plno odkazov na príbeh Warcraft kníh a stratégií. Vytvorili sme si vlastnú guildu ale v okamihu keď sme dosiahli max level, prišiel wipe. Práve v tej dobe jeden týpek v čechách vytvoril jeden z prvých CZ serverov (začína sa na An... :) ) a kamoš ktorý sa vďaka svojím programátorským schopnostiam už predtým poznal s adminom nám rýchle vybavil accounty a hurá boli sme zase v tom. Pomalší systém expenia nám umožnil oveľa detailnejšie preskúmať svet a stále viac a viac sme sa doňho ponárali...

V tej dobe sme objavili že existuje niečo ako dungeon, a éra raidovania (freečko no 40man v 5ke..., popripade solo) sa pre nás začala... Kamoš ako GM nám samozrejme vybavoval všemožné supporty, testy a privilégiá a tak sme sa rýchle vymakali na top borcov a užívali sme si prvé dojmy z toho, akí sme úžasní. Stal sa zomňa ten tauren na kode )).

Ale dungeony na emulovaných serveroch v tej dobe vyzerali asi tak že 5 bugnutych petov dookola po bossovi, takže po rýchlom equipnutí sme začali objavovať čaro PvP. Začalo sa obdobie, ktoré mám najviac vryté do pamäti a stále ho vnímam ako kúzelné. Časy bitiek v Crossroads, útokov na westfall a goldshire a blbnutie v STV aréne bolo asi to najzábavnejšie čo som vo WoW zažil.

Neuvedomoval som si že popritom všetkom, nech už to znie akokoľvek klišé som sa stále viac odrezával od skutočného sveta a na hodiny sa zatváral do toho warcrafťáckeho. Človek ktorý dovtedy žil aktívnym spoločenským životom, aktívne športoval, venoval sa písaniu článkov a recenzií pre internetové portály, proste aktívne fungujúci jedinec sa začal meniť na závsláka, pre ktorého je všetko okrem drogy druhoradé. A to som si myslel že mne sa to stať nemôže, však som aj dovtedy hrával kopu hier ale nikdy nie viac ako dve tri hodinky denne... Odrazu som na PC visel 8 hodín denne a nepripadalo mi to vôbec čudné.

Mesiace leteli a ako sa emu servery zlepšovali, postupne viac nás hra do seba vťahovala, objavoval sme nové netušené možnosti až sme po pár rokoch dospeli do štádia že nám začalo pripadať normálne si zato zaplatiť a mať to zo všetkými výhodami. Tak sme začali tesne po nástupe druhého datadisku s offikom. Systém kde všetko fungovalo a naviac sprístupnená kopa bonusov v podobe netušených mini animácii a rôznych featuriek, nás vtiahol do WoW sveta ešte viac. To už zomňa bol klasický no-lifer aj keď som si to samozrejme ako každý závislák nepripustil.

Bol pyšný na svoj namakaný top equiped, theorycrafted char, koľkokrát som hodiny strávil len premávaním sa po mestách a predvádzaním rare mountov a equipu... Nastal čas keď mi wowko už zďaleka nepripadalo také tajomné, zaujímavé a plné prekvapení. Stal sa z toho len zabijak voľného času. Vrcholom môjho týždňa stalo dokončenie reťaze daily questov, dorobenie reputácie a kúpa epicu, či progress bossa. kamarátov, priateľky, školu som bral len ako niečo čo treba rýchle odbaviť aby som pokračoval v progresse, nejako mi začalo doťukávať že toto nikam nevedie... Ale treba povedať že len začalo, ešte dlho mi to nedoťuklo.

Znovuzaradenie sa do normálneho života v mojom prípade našťastie nebolo nijak dramatické. Naštastie mám okolo seba ľudí ktorých zmena môjho chovania nijako neurazila, a nijako som ich od seba neodohnal. Predal som account, krabice wowko zmazal, zbavil som sa všetkého čo by mi ho nejako pripomínalo...  Nemôžem povedať že by sa mi nejako zodňa na deň zhnusilo, chvíle pri hraní som prežíval pozitívne a bez rozmýšľania nad ich zmyslom na nich aj pozitívne spomínam. Proste som s tým sekol. Pár týždňov ma to aj ťahalo späť, ale postupne som si od toho odvykol. Keď som teraz čítal o ohlásení Cataclysm len som sa pousmial :)

World of Warcraft nepochybne patrí na úroveň jednej etapy môjho, života nepoviem že premárnenej, skôr poučnej, nebudem nikomu kto náhodou dočítal až sem vysvetľovať aké je to zlé, nech s tým sekne, nebudem na tú hru nadávať, nebudem nikoho nijako negatívne nalaďovať. Poznáte moju skúsenosť, potreboval som to hodiť "na papier". Len hlupák sa učí z vlastných chýb, ale učený nikto z neba nespadol :)

Mimochodom o chvíľu vychádza Aion, čo myslíte stojí zato ? ( joke :D:D)